Z UBYTOVNÍ PRI PÍLE DO SLUŽOBNÉHO DVOJIZBOVÉHO BYTU
Kuva: Alvar Aalto Museo / Maija Holma.
Obývanie oblasti Sunily sa datuje do zaciatku obdobia spracovania dreva v druhej polovici 19. storocia. Robotníci bývali na myse Koivuniemi vo velkých dvojposchodových domoch, ktoré dala postavit píla, s obyvatelmi rozdelenými podla povolaní. Pikku-Pyötinen bola malou, husto obývanou obcou južne od ostrova Pyötinen, kde bola továren Sunila situovaná, a ktorá bola v rámci jej rozširovania výroby zbúraná.
Ked sa zacalo s výstavbou továrne, prázdne domy poskytovali docasné riešenie bývania. Pre 1800 ludí, ktorí stavali továren a obytnú štvrt vznikla okamžitá potreba ubytovania. Riaditel Sunily Lauri Kanto bol zdesený, že šest mužov muselo zdielat jednu malú izbu. Starostlivost o spokojnost ludí prinášala vysokokvalitnú a permanentnú pracovnú silu.
Alvar Aalto bol poverený návrhom regulacného plánu oblasti a zároven jednotlivých budov. Obytné bloky bytov boli volne umiestnené v zvažujúcom sa teréne, zatialco nižšie budovy stáli bližšie k pobrežiu. Ide o priestranné riešenie blízke prírode, pritom nezaprie hierarchický model tradicného industriálneho spolocenstva, co je evidentné najmä oddelení bývania menežmentu a robotníkov a v plošných rozdieloch súvisiacich so sociálnym statusom obyvatela v komunite.
|
ŠTÝLY BÝVANIA
Kuva: Paavo Alava kokoelma.
Dnes tažké si predstavit jednoizbový byt ako rodinné bývanie, dvojizbový byt len s výhradami. V 30tych rokoch ale nastalo zlepšenie priemerného životného štandardu robotníkov, izby boli priestorné, vzdušné a dobre presvetlené. Dnes je v Sunile typickou 1-2 clenná domácnost.
Nebývalo nezvyklé, že 6 clenná rodina obývala dvojizbový byt s rozlohou 45 m2. Jedna z izieb bola udržiavaná ako lepšia cast bytu, väcšinou s párom kresiel, knižnicou a rozkladacou pohovkou - postelou, ktorá sa vecer rozložila ako miesto pre spanie detí. Druhá izba obsahovala jedálenský stôl a spálnu rodicov.
"Zdalo sa, že tam bolo dost miesta, pretože to bol komfort, ktorý v tých casoch malo málo ludí. Bola tam vnútorná toaleta a privedená voda. Ludia bývajúci mimo Sunily si museli vodu nosit a mali vonkajší záchod. Nož, niektorí ludia vravia, že aj velká rodina môže žit v jednoizbovom byte, ak všetci spolu dobre vychádzajú."
Kuva: AAM / Maija Holma.
18-450 m2
"Bolo samozrejme skvelé, že toalety boli vnútorné. Ale bolo zvláštne zvyknút si žit v bytovom dome, ked v tak nikto predtým nebýval. Bola privedená voda, teplá voda, hned vedla bola sauna a umývaren."
Aalto študoval problémy bývania už v 20tych rokoch. Z jeho iniciatívy sa v roku 1939 konala v Helsinkách výstava, ktrá prezentovala sociálne bývanie založené na typových riešeniach domov. Výstava urcená širokej verejnosti bola zameraná na problémy obytných podmienok spolu s riešením založeným na racionalizácií a dizajne.
Oficiálna rezidencia riaditela Sunily, Kantola (450m2), a pät bytov v dvojposchodových radových domoch inžinierov, Rantala (185m2, 200m2, 200m2, 220m2, 280m2), postavené v prvej fáze (1936-37), ešte stále predstavujú priestranný, dokonca luxusný bytový dizajn. Dimenzovanie štrnástich dvojposchodových terasových domov majstrov, Mäkelä (85m2) (1937), je ovela úspornejšie.
Aalto mal tza úlohu testovat aktuálnu kombináciu striktného dimanzovania a dôsledného plánovania v súvislosti s malými blokmi bytov Honkala and Mäntylä, ktoré sa tiež postavili v prvej fáze. 42 bytov pozostáva z dvoch izieb a kuchyne (45m2) a 20 je jednoizbových bytov (30m2) s malými kuchynskými prístenkami.
Rovnako kompaktná línia výstavby pokracovala v druhej fáze (1937-38). Tri obytné bloky, Kontio, Kivelä a Harjula boli vystavané v okolí vlastnej teplárne, rovnako ako trojposchodové radové domy postavené vo svahu, Karhu a Päivölä, spolu obsahujúce 160 bytov odlišných velkostou od 30m2 do 45m2.
Bytový dom Kuusela postavený v roku 1947 ako reakcia na povojnový nedostatok bývania. Bytové domy Juurela a Runkola, ukoncené v roku 1953, boli poslednými postavenými objektami a boli zahrnuté do štátom dotovaného programu (Arava). Pôdorysy a rozmery bytov boli rôzne (18-105m2), ale s ohladom na vybavenie sa od všeobecnej úrovne tých cias velmi nelíšili. Novým bol fakt, že v týchto domoch spolubývali robotnícke aj úradnícke rodiny. Bariéry v industriálnej komunite s 1700 obyvatelmi boli ciastocne prekonané.
Úroven zariadenia bytov bola na svoju dobu progresívna. Všetky byty mali centrálne kúrenie, elektrické varice, tecúcu teplú a studenú vodu a toalety.
|
OCAKÁVANIA
Kuva: Atte Kajova, 2003.
Jednou z najväcších zmien v Sunile v 60tych rokoch bolo rozhodnutie spolocnosti vzdat sa vlastníctva bytového fondu. Od zimy 1970 boli postupne domy a byty na predaj, najskôr zamestnancom spolocnosti a následne vo volnom predaji.
Nová bytová politika spolocnosti bola zameraná na podpore robotníkov získat vlastné byty. Plánovali sa aj návrhy na kombinovanie jedno- a dvojizbových bytov vlastnených spolocnostou.
Pokles poctu zamestnancov továrne, rovnako ako pokles populácie v Sunile a súcasná zmena spolocnosti smerom k motorizácií a ponuke centralizovaným službám, viedli k degradácii. Zatrvorili sa obchody. Verejná doprava a iné verejné služby sa minimalizovali. Sociálna hodnota oblasti klesla.
Takzvaný "susedský domov" založený v roku 1996 prispel k zvratu v sociálnom úpadku. Okrem poskytovania miesta na stratávanie, ponúka obyvatelom služby a možnosti pestovat svoje hobby.
Obnova predmestia, zapocatá v roku 2002, smeruje k navráteniu pôvodnej hodnoty tejto oblasti. Plánovanie opráv bytov ponúka riešenia modernizácie kuchynského a kúpelnového zariadenia, a takisto možnost kombinovania bytov. Velké zmeny sa ale neodporúcajú vzhladom na trvalú hodnotu krásnych proporcií bytov, okien, izieb.
Tá zachováva funkcionalizmom proklamované spojenie s prírodou.
|
» PDF (3,9Mb)
- Sirkka Soukka
|
|
|
|
