Image: The Provincial Museum of Kymenlaakso (PMK)
Všetko záviselo od vodných ciest. Systém vodných ciest rieky Kymi bol skvelou prepravnou trasou z vnútrozemských lesov k pobrežiu, odkial už spájalo Fínsko so svetom more.
Oblast delty rieky Kymi, dnešné mesto Kotka, prešla obdobím nevídaného priemyselného rozmachu medzi rokmi 1871-1876, kedy tu bolo založených devät parou pohánaných píl.
Ich kapacita dosahovala necelú pätinu produkcie celej krajiny.
OD OBCE PRI PíLE PO KOMUNITU CELULÓZKY
Spolocnost Sunila zacala s produkciou v píle v roku 1875 s podporou švédskeho kapitálu. Vznikla priemyselná komunita riadená vlastníkom továrne a výstavba s nou súvisiach drevených obydlí, základnej školy a knižnice.
Cesta poznamenaná viacerými zmenami vlastníctva, stratami a malými úspechmi, pokracovala do roku 1928, kedy na základe obchodnej zmluvy prestala píla fungovat a pracovná sila v pocte takmer 300 ludí bola prepustená. To bol zaciatok obdobia, ktoré trvalo skoro desatrocie a ukoncil ho až ekonomický rast 30-tych rokov.
Píla Sunila a jej okolie sa stali vlastníctvom lesných závodov Kymenlaakso v roku 1928.
Kupujúcimi boli spolocnosti Enso-Gutzeit, Halla, Aktiebolag Stockfors, Kymi, Yhtyneet Paperitehtaat [Papierne], Karhula, a Tampereen Pellava- ja Rautateollisuus [Závody Tampere spracujúce lan a železo].
Od polovice 20tych rokov sa dôraz v lesnom hospodárstve zacal prenášat z dovtedy dominantnej produkcie dreva spracovaného v pílach na produkciu celulózy.
Percento produktov získaných v pílach tvorilo v tom období 45% celkového fínskeho exportu, zatial co percento produktov celulózok a papierní bolo menšie ako 30%. V priebehu desiatich rokov sa však tieto císla zmenili - výrobky drevospracujúcich závodov tvorili 25% a výrobky celulózok a pierní 40%.
Cas Sunily prišiel so zaciatkom ekonomického rastu 30tych rokov. Pät majitelov akciovej spolocnosti , A. Ahlström, Enso-Gutzeit, Kymi, Tampella a Yhtyneet Paperitehtaat, sa rozhodli v roku 1936 založit sulfátový celulózny závod Sunila, ktorého výrobná kapacita mala byt 80 000 ton za rok.
Obdobie navrhovania a výstavby na skalnatom pozemku ostrova Pyötinen, dokoncenie cestných a vlakových spojení a prístavného móla trvalo len dva roky. Prvá celulóza bola vyrobená 16. mája 1938.
Buducnost je ale vždy nepredvídatelná. Ekonomické fluktuácie, rozdiely v dopyte a zmeny globálnej situácie v tažkých vojnových rokoch sústredili prekážky na ceste priameho rozvoja.
Výstavba obytnej zóny zacala v rovnakom case, a postupovala rovnako rýchlo ako stavba továrne. Bývanie pre menežment závodu, úradníkov, majstrov a pre cast robotníckej pracovnej sily bolo zrealizované v roku 1937.
» PDF (3,7Mb)
|
|
|
