"Majú k dispozícií kontrolné miestnosti, v ktorých sledujú výrobný proces na moniturujúcich meracoch, takže nie je nutné neustále chodit kontrolovat ci pumpy fungujú: ale predtým to bolo riadené rucne, takže ked prišlo k varu, museli ich umiestnit do jednej polohy a pri druhej várke zase do inej pozície, pretože každá smena mala svoj štýl…a ked sa drevená surovina v jednom z takých nádob dovarila, skontrolovali ju a vystriekali vodou zo všetkých strán, zatial co dnes už ide všetko samozrejme cez filter, nedotknuté celé týždne, už pokrocili…"
Takto si bývalý zamestnanec Sunily na dôchodku v roku 2003 spomína na zmeny, ktorými továren prešla pocas jeho pracovného života od roku 1956 do roku 1983.
Usko Haapanen spomína: " Vo februári-marci nás bolo v Kaukopää 14, každý študoval špecifickú úlohu. Ja som sa zaoberal štúdiom manažmentu odparovania…celých pät týždnov. Boli sme radi. Štúdiom a pokusmi sme sa sami ucili co ktorá úloha vyžaduje v praxi. Typické bolo, že sme zvycajne neprezradili chlapíkovi odvedla naše šikovné triky, ktoré sme sami objavili. Základy sme dostali v Kaukopää a zbytok sme sa naucili doma v Sunile.
Kuva: Kymenlaakson maakuntamuseo
|
"ROBILI SME, CO SA DALO"
Výroba celulózy pokracovala ako v podstate rucný proces výroby až do 60-tych rokov. Ked však prišlo k obnove pracovných metód, progres zasiahol každý aspekt výroby, ale najmä ovplyvnil zaciaocné a konecné fázy výrobného procesu. Pri vykladaní dreva nahradila ludskú silu mechanizácia a na pohyb velkých kusov suroviny boli používané výhradne vidlicové zdvíhace.
Od 70-tych rokov priniesla automatizácia a použitie výpoctovej techniky nadbytocnost stoviek zamestnancov. V dnešnej výrobe celulózy je ludská pracovná sila potrebná najmä pri pozorovaní výrobného procesu monitorovacími zariadeniami, kontrole kvality produktu a pri údržbových prácach súvisiacich s používanou mechanikou.
Vela dnes už neexistujúcich stupnov výroby bolo velmia tažkých. Kontrola hotových 200 kilogramových stohov celulózy, váženie a tlacenie materiálu do lisov boli cinnosti povežované za "delikátnu a casto ženami vykonávanú prácu". Za tažkú sa považovala práca pri transporte stohov z prístavných dokov na lode, co vyžadovalo skúsenost rovnako ako výdrž.
V mechanickej dielni bola aj zlievarenská dielna, ale v 60-tych rokoch sa zatvorila. Dokonca aj niektore modely púmp sa v nej zlievali do foriem zhotovených tesárom pracujúcim pre továren. Celkovo sa sebestacnost považovala za súcast práce pocas éry patriarchu Kanta; jeho princípom bolo, že oni sami by sa mali pokúsit urobit všetko, co sa urobit dalo.
V dielni pracovalo niekolko stoviek mužov - sústružníci, operátori valcovne, operátori hoblovacích zariadení, montéri, klampiari a obrábaci plechov - opravovali a nanovo vyrábali nové súciastky ked bolo treba, dokonca casto improvizovali. Kedže vtedy používaná technológia bola ovela jednoduchšia a ešte nie tak komplexná akou sa neskôr stala, vtedajší elektrikári vyvinuli vlastné vynálezy a zariadenia strojov, ktoré celulózu transportovali a iné pomôcky."
Kuva: Kymenlaakson maakuntamuseo , Matti Kanto kokoelma.
|
» PDF (1,7Mb)
- Sirkka Soukka
|
|
|
|
