Sídlisko Canton Vesco
Prvá štúdia tejto oblasti bola zahrnutá v územnom pláne pre Ivreu z roku 1938. Nový územný plán z roku 1943 predstavil Canton Vesco ako jedno z troch sídlisk pre 15 000 obyvatelov sústredených do necelých 3000 jednotiek.
Obytná štvrt bola vybudovaná v postupných etapách v rokoch 1943 až 1967: je to taktiež prvý príklad urbánnej obnovy a ochrany modernej architektúry v Ivree.
Prvú prácu v tejto oblasti zrealizoval Ugo Sissa, ktorý tu postavil prvý blok trojposchodových domov s 15 pomerne malými bytmi, urcenými pre zamestnancov spolocnosti. Dalšie trojposchodové budovy boli dokoncené v rokoch 1945 - 1946, ktorých autormi boli projektant Sissa a inžinier Italo Lauro. Pohyb ludí cez prvú budovu sa uskutocnoval prostredníctvom dlhých vonkajších podest, kým druhá budova bola zmesou dvojposchodových bytov a mala podestu na najvyššom poschodí. V tretej budove však bol schodiskový blok, ktorý slúžil vždy dvom bytom na každom poschodí. V oblasti Canton Vesco bolo postavených sedem budov s celkovým poctom 86 bytov s 396 izbami. Všetky práce uskutocnené v rokoch 1943 až 1954 financoval priamo Olivetti. Štyri zvyšné domy navrhli Annibale Fiocchi a Marcello Nizzoli, ktorí boli obaja zamestnancami továrne - Fiocchi ako vedúci Technického úradu Olivetti od roku 1947 do 1954, Nizzoli bol poradcom pre architektúru, farebné plány tovární a dizajn písacích strojov. Využívali už predtým osvedcenú typológiu, v ktorej boli schodiskové bloky umiestnené pozdlž severnej strany budov a slúžili vždy pre dva byty na každom poschodí. Tak ako v prípade budov od Sissu a Laura, aj budovy Fiocchiho a Nizzoliho boli trojposchodové. Všetky tieto domové bloky majú betónový skelet a tehlové výplne. Priecelia pokrýva biela sadrová omietka s farebným podkladom ako na Le Corbusierových vilách z tridsiatych rokov. Sedlová strecha sa mierne zvažuje: je skrytá za vysokú odkvapovú rímsu, ktorá má simulovat plochú strechu.
Za pomoci financných príspevkov od INA-Casa bolo s využitím klasických postupov realizovaných pät štvorposchodových budov navrhnutých Fiocchim a Nizzolim na západnom okraji Canton Vesca (1952 - 1954). Architekti taktiež postavili sedem dvojposchodových terasových domov, kde každý byt mal kvetinovú i zeleninovú záhradu. Posledných pät bytov na západnom okraji štvrte postavila štátna bytová agentúra mesta Turín, pricom projektovanie a technickú pomoc bezplatne poskytol Olivetti.
Canton Vesco bol vybudovaný ako sídlisko s cielom vytvorit základné spolocenstvo: sídlisko bolo vybavené vhodnou infraštruktúrou podla zahranicných vzorov (pochádzajúcich najmä z Británie a zo Škandinávie), ktoré sa v tom case v Taliansku zacali udomácnovat.
Práve z tohto dôvodu na sídlisku postavili aj materskú školu (na základe projektu Ridolfiho a Frankla, 1955 - 1963) a základnú školu (od Quaroniho a De Carla, 1955 - 1963). Nizzoli a Oliveri pre sídlisko navrhli kostol Najsv. srdca, ktorý bol postavený na južnom okraji areálu (1955 - 1963). Nizzoli takisto vyhotovil niekolko štúdií rekreacnej oblasti (1951 - 1953), ktorá sa však nikdy nerealizovala. V rokoch 1955 - 1958 boli postavené tri bloky hypotekárnych domov, navrhnuté Lucianom Giovanninim, kde bolo celkom 23 bytov a 119 izieb. O desatrocie neskôr, v rokoch 1966 - 1967, boli Ottavio Cascio a Emilio Tarpino zodpovední za poslednú cast projektu v oblastiach v ústrednej casti sídliska, kde sa dovtedy nestavalo: títo dvaja architekti postavili dva vežiaky so siedmimi poschodiami, co bola maximálna výška, ktorú povoloval miestny zákon o stavebníctve. Tieto budovy, urcené pre velké rodiny, mali na každom poschodí štyri byty a bol tu celkový pocet 56 bytov s 310 izbami.
Obrázky:
- M. Nizzoli, A. Fiocchi, radové domy, Canton Vesco, Ivrea, 1952
- M. Nizzoli, A. Fiocchi, všeobecný polohopis sídliska Canton Vesco, 1951
- Fiocchi, letecký pohlad na sídlisko Canton Vesco, okolo roku 1948
» PDF (5,6Mb)
|
Ochrana sídliska Canton Vesco
Riadiacim nástrojom, ktorý využívali úrady, bolo "nariadenie" zamerané na definíciu kritérií ochrany a cinností na zachovanie pamiatok, kompatibilných s formálnymi a stavebnými vlastnostami budov zaradených do katalógu. Cielom tohto nariadenia malo byt podporovat cinnosti smerujúce k zachovaniu budov v stave co najpodobnejšom tomu pôvodnému (zrekonštruovaných na základe fotografií, porovnávania s inými podobnými budovami, vzoriek, atd.) a súcasne umožnit realizáciu úprav potrebných na adaptáciu budov podla súcasnej legislatívy alebo na nápravu akýchkolvek projektových ci stavebných chýb.
Príležitost uplatnit tento experimentálny nástroj prišla uprostred roku 1997, kedy boli pre obnovu otvorené niektoré lokality v jednom z najdôležitejších obytných územných celkov realizovaných firmou Olivetti: na sídlisku Canton Vesco.
Cinnost Správy sídliska Canton Vesco - oblasti s rozlohou približne 149 000 m2 - mala tri ciele:
- presvedcit tých, ktorí boli nejakým spôsobom zainteresovaní na rekonštrukciách (vlastníci, nájomníci, správcovia budov, projektanti, podnikatelia), o potrebe uplatnit rigorózny postup pri zachovaní budov,
- objasnit logiku a konkrétny obsah nariadení,
- riadit ich uplatnovanie.
Tento postup umožnil obnovit pôvodný vzhlad budov a odstránit problém fyzického i technologického rozkladu, pricom vynaložené náklady neboli vyššie ako náklady, ktoré by boli potrebné na vykonanie tej istej práce spôsobom menej usilujúcim o zachovanie a obnovu pôvodného charakteru budov.
Obrázky:
- M. Nizzoli, A. Fiocchi, perspektívny pohlad na bloky A, B, C, 1949
- Práce na ochrane pamiatok na sídlisku Canton Vesco, 2000
- Pohlad na sídlisko Canton Vesco, 2000
Všetky obrázky na paneloch sú od týchto inštitúcií: Archivio Storico Olivetti, Otvorené múzeum modernej architektúry v meste Ivrea (OMMA), Ufficio Tecnico, Comune di Ivrea
» PDF (0,58Mb)
|
|
|
|
