Bytové stratégie
V rokoch 1937 a 1938 pracovali Luigi Figini a Gino Pollini na projekte výstavby nových robotníckych štvrtí Olivetti v Ivree: ich štúdie znovu predniesli návrhy, ktoré boli už predtým obsiahnuté v ich pláne pre Valle d´Aosta, a vychádzali z koncepcií inšpirovaných racionalizmom. Budovy boli umiestnené vzhladom na možné využitie slnecnej energie a rozostavené od seba tak, aby umožnovali prístup slnecného svetla. V zaciatkoch tohto projektu, v období od roku 1937 do roku 1941, boli Figini a Pollini zodpovední za výstavbu terasových domov v Borgo Olivetti vedla základnej školy.
Budovy boli urcené pre dvadsatštyri rodín zamestnancov firmy.
Najdôležitejšími realizáciami v týchto rokoch bola výstavba v štvrti Castellamonte. Túto výstavbu navrhoval už plán, ktorý v roku 1938 predložili Piccinato, Devoti a Figini: plány pre túto oblast obsahovali niektoré riešenia, ktoré boli prijaté už predtým, ako napríklad umiestnenie budov vzhladom na ich smer a na južnú orientáciu ich bytov. V roku 1940 Figini a Pollini dokoncili projekt, v ktorom bol pocet navrhnutých budov vyšší, než bol pocet budov skutocne realizovaných.
Medzi rokmi 1940 a 1942 bolo postavených len sedem domov urcených pre velké rodiny: celý komplex sa skladal z 28 bytov. V týchto rokoch cerpali Figini a Pollini inšpiráciu z medzinárodných architektonických koncepcií, pochádzajúcich z toho istého prostredia, ktoré obaja milánski architekti navštevovali pocas svojich pocetných úcastiach na CIAM-e, Congrčs Internationaux d´Architécture Moderne.
Obrázky:
- I. Cappai a P. Mainardis, cast Bytovej jednotky Východ ("La Serra"), Ivrea, 1967 - 1975
- L. Figini a G. Pollini, bývanie urcené pre velké rodiny, Ivrea 1940 - 1942
- Letecký pohlad na štvrt Castellamonte, Ivrea, okolo roku 1960
» PDF (17,6Mb)
|
V rokoch 1948 až 1952, po realizáciách od Figiniho a Polliniho, postavili Marcello Nizzoli a Gian Mario Oliveri šest jednorodinných domov, urcených pre clenov manažmentu spolocnosti Olivetti. Krátko nato Nizzoli a Oliveri postavili dva domy pre zamestnancov, kde v každom boli štyri byty (v roku 1951) a jednu budovu na západnej strane areálu, takzvaný dom s osemnástimi bytmi (1954 - 1955). V takmer rovnakom case, ako prebiehala výstavba štvrte Castellamonte, sa stavebné práce zacali aj v inej oblasti Ivrea - popri hlavnej dopravnej tepne Turín - Ivrea. Prvé stavby boli realizované v oblasti Canton Vesco: v roku 1943 tu Ugo Sissa postavil montovaný dom s pätnástimi bytmi pre zamestnancov spolocnosti. Následne tu Sissa, Italo Lauro, Annibale Fiocchi a Nizzoli naprojektovali a postavili dalších sedem domov tohto typu (osemdesiatštyri bytov celkom). Fiocchi a Nizzoli boli autormi väcšiny budov postavených v nasledujúcich rokoch, vrátane siedmich dvojposchodových terasových domov, kde každý byt mal aj kvetinovú a zeleninovú záhradku (1952 - 1954). Canton Vesco získal atribúty obytnej štvrte pocas rekonštrukcie jeho základných sociálnych štruktúr. Koncepcie využité pre tento projekt vychádzali z modelov používaných predovšetkým vo Velkej Británii a v Škandinávii, ktoré sa neskôr rozšírili aj v Taliansku.
V roku 1957 poverila spolocnost Olivetti Luigiho Piccinata úlohou naprojektovat sídlisko v lokalite Bellavista v Ivree. Sídlisko bolo súcastou územného plánu z roku 1938 a bolo potvrdené aj v nasledujúcom pláne z roku 1954. Zastavaná oblast sa rozkladala na ploche 320 000 metrov štvorcových a bol urcená pre približne 4 000 nových obyvatelov: postavili sa tu aj budovy slúžiace náboženským úcelom, školy, sociálne služby, ako aj obchodné a športové zariadenia.
Úlohou Ufficio Consulenza Case Dipendenti (UCCD) bolo pomáhat zamestnancom spolocnosti Olivetti pri výstavbe, oprave a obnove ich domov. Úrad poskytoval pôžicky s úrokom 4% až do výšky 60% celkových nákladov a navrhovanie projekov i prácu manažmentu zabezpecoval bezplatne. V období od roku 1949 do roku 1969 pracoval úrad, ktorý viedol Emilio Aventino Tarpino, na viac ako 600 projektoch a svojou cinnostou prispieval k vytvoreniu druhotnej krajinnej štruktúry vysokej formálnej i stavebnej kvality.
Spolocnost Olivetti poverovala prácou aj iných návrhárov: v roku 1958 to boli Figini a Pollini; Franco Albini a Franca Helgová dostali úlohu preštudovat rôzne typy referencných schém, ktoré následne uplatnoval úrad UCCD. Najväcší pocet realizácií sa uskutocnil v oblasti Crist, na pôde, ktorú firma Olivetti venovala zamestnaneckému družstvu.
Obrázky:
- L. Cosenza, bývanie v štvrti INA-Olivetti, Pozzuoli, 1952 - 1963
- E. A. Tarpino, Dom Rossi, Ivrea, 1959 - 1961
- R. Gabetti a A. Oreglia d´Isola, interiér casti Bytovej jednotky Západ ("Talponia"), Ivrea, 1968 - 1971
» PDF (3,96Mb)
|
Medzicasom spolocnost Olivetti rozbehla podobné iniciatívy aj daleko od Ivrey. Najpozoruhodnejším výtvorom bola obytná štvrt INA-Olivetti v Pozzuoli, ktorý naprojektoval Luigi Cosenza a ktorú postavili v tom istom case ako továren. Výstavba štvrte INA-Olivetti prebiehala v troch etapách v období rokov 1952 až 1963. Areál mal rozlohu 20 000 m2, z coho 2 500 m2 predstavovali samotné budovy. Pri stavbe domov sa vychádzalo z ich usporiadania okolo dvora, pricom všetky domy mali tri poschodia a boli spojené schodiskom. Ako aj v prípade továrne, projektantmi boli Nizzoli a Porcinai: prvý z nich naštudoval výber farieb a druhý mal na starosti záhradnú úpravu. V roku 1968 dostali Roberto Gabetti a Aimaro Oreglia d´Isola úlohu zrealizovat bývanie pre zamestnancov firmy Olivetti na prvom sídlisku Olivetti v Ivree: vznikla Bytová jednotka Západ ("Talponia") (1968 - 1971). V takmer rovnakom case v Ivree Igino Cappai a Pietro Mainardis navrhli a postavili Bytové a sociálne služby Východ, nazývané "La Serra" (1967 - 1975). Komplex bol urcený na polyfunkcné využitie.
Obrázky:
- A. Romano, štvrt La Sacca, Ivrea, 1958 - 1962
- M. Nizzoli a G. M. Oliveri, budova s osemnástimi bytmi, Ivrea, 1954 - 1955
- E. A. Tarpino, dom Realis Luc, Ivrea, 1954
» PDF (11,8Mb)
|
|
|
|
