Ivrea a Olivetti
Mestecko Ivrea sa nachádza v Piemonte, v regióne, ktorý sa nazýva"Canavese". Táto oblast je obzvlášt zaujímavá z geografického a geologického hladiska: je velmi dobre známa svojimi jazerami, existenciou národného parku s názvom Parco del Gran Paradiso - prvý taliansky národný park, vytvorený v roku 1922 - a predovšetkým svojou morénovou horou, nazývanou "La Serra", dlhou 25 kilometrov, ktorá vznikla pôsobením ladovcov v minulosti. Jej silueta - dlhá priama línia - je charakteristická pre horizont i vzhlad krajiny.
Meno Olivetti spája s Ivreou a oblastou Canavese velmi úzke puto. História spolocnosti a ekonomické, sociálne i kultúrne dejiny regiónu boli spojené po viac ako storocie. Ivrea je najznámejším miestom v Taliansku, kde v 20. storocí idey moderného hnutia v architektúre našli živnú pôdu pre experiment. Architektonické diela v meste, spojené s menom Olivetti, postavili známi talianski architekti a projektanti, ktorí mali možnost vytvárat nové vzory a rétoriku v architektúre a prehodnotit všetky medzinárodné skúsenosti cisto talianskym a originálnym spôsobom.
Devätdesiate roky v Ivree poznamenala výrobná a financná kríza spolocnosti Olivetti, ktorá v roku 2003 zaprícinila úplný úpadok priemyselných objektov a definitívne prevedenie znacky.
V období od roku 1997 do jesene 1998 bola zostavená hospodárska a kultúrna stratégia vychádzajúca z viacerých schém. Program sa nazýval Officine Culturali ICO, kde výraz "Officine" (dielne) podporovaný prídavným menom "Culturali" (kultúrny) explicitne pripomína prepojenie mesta s priemyselnou minulostou a s predstavou spolocnosti Olivetti o úlohe priemyslu v spolocnosti.
Jednou castou tohto komplexného projektu bolo Otvorené múzeum modernej architektúry v Ivree, ktorého projekt sa zacal v roku 1999 a samotné otvorenie múzea sa uskutocnilo v roku 2001.
Po zrodení múzea bolo realizovaných viacero programov pre širokú verejnost zameraných na uznanie bohatého kultúrneho dedicstva mesta vo forme modernej architektúry ako zdroja na podporu ekonomiky malého priemyselného mesta.
Obrázky:
- Mapa Otvoreného múzea modernej architektúry v meste Ivrea
- Letecký pohlad na Ivreu s továrnou Olivetti a morénovým vrchom "La Serra" v pozadí
» PDF (10,1Mb)
|
Camillo Olivetti
- Camillo Olivetti (1868-1943)
Camillo Olivetti sa narodil v Ivree v roku 1868. V roku 1891 ukoncil štúdium na škole Regio Museo Industriale v Turíne (budúca turínska polytechnika) pod vedením lekára Galilea Ferrarisa. V roku 1896 spolu s dvoma partnermi, Dinom Gattom a Michelom Ferrerom, založil prvý priemyselný závod v Ivree, GCS (Centimetro, Grammo, Secondo), kde sa vyrábali elektrické meracie nástroje. V rovnakom case zacal s výstavbou prvej budovy, takzvanej "továrne v cervených tehlách". V roku 1904 sa továren prestahovala do Milána. V roku 1908 bola založená Societá ing. C. Olivetti & C. (ICO) a do Ivrey sa vrátila výrobná cinnost.
Obrázky:
Camillo Olivetti (1868 - 1943)
» PDF (13,3Mb)
|
Prvý Olivetti
Po návrate do Ivrey po druhej ceste do Spojených štátov v roku 1903, kam cestoval za úcelom kúpy modernejších strojov a získania technológie, zacal Camillo Olivetti s výskumom prvého písacieho stroja. V roku 1911 bol písací stroj M1 predstavený na Medzinárodnej výstave v Turíne. Popri výrobe písacích strojov sa v tom istom case zacal venovat aj navrhovaniu a výrobe obrábacích strojov.
Pocas 1. svetovej vojny nahradila bežnú výrobu písacích strojov vojnová produkcia: z dielní Olivettiho vychádzali munícia, strelné zbrane a ich súciastky, gyroskopy pre torpéda a magnety pre letecké motory. V roku 1914 sa pocet pracovníkov zvýšil na približne 200 továrenských robotníkov a 70 úradníkov. V roku 1924 výroba predstavovala približne 4 000 strojov za a 400 zamestnancov. V roku 1926 tu bolo zamestnaných 500 pracovníkov a výroba dosiahla objem 8 000 strojov. Výroba sa zvýšila z 8000 strojov v roku 1926 na 13 000 v roku 1929. V roku 1932 sa firma Olivetti stala akciovou spolocnostou s imaním vo výške 13 000 000 lír.
Obrázky:
- Písací stroj M1, ktorého výroba sa zacala v r. 1911
- Interiér Olivettiho továrne na zaciatku 20. storocia
- Prvá Fabbrica Nazionale Macchine per Scrivere Ing. C. Olivetti & C.
» PDF (10,9Mb)
|
Adriano Olivetti
V roku 1933 sa generálnym riaditelom spolocnosti stal Adriano Olivetti. Adriano sa narodil v Ivree v roku 1901. V roku 1924 absolvoval štúdium v odbore priemyselné a chemické inžinierstvo na polytechnike v Turíne. V nasledujúcom roku cestoval do Spojených štátov. Rozhodujúcim zážitkom prenho bola návšteva Fordových závodov v Highland Park a River Rouge a Lincolnových závodov v Detroite. Po svojom návrate do Ivrey Olivetti zacal pracovat v továrni. V nasledujúcich rokoch sa v spolocnosti i v jej cinnosti uskutocnila séria zásadných zmien. Olivettiho energia smerovala aj k produktom a ich imidžu: v roku 1928 vzniklo oddelenie reklamy, ktoré viedol sám Olivetti.
Spolupráca s umelcami a architektmi sa zacala rozvíjat aj z hladiska priemyselnej architektúry. V roku 1934 Adriano Olivetti požiadal Luigiho Figiniho a Gina Polliniho o realizáciu prvého rozšírenia továrne v cervených tehlách.
Toto zadanie poukazuje na túžbu Olivettiho pracovat s tými talianskymi architektmi, ktorí mali najbližšie k medzinárodnej modernej architektúre.
Vo februári 1934 sa Olivetti uchýlil do Švajciarska, kde stretol mnoho talianskych liberálnych intelektuálov v exile.
V máji roku 1945 sa vrátil do Ivrey a následne sa zacala nová etapa reorganizácie a expanzie spolocnosti. V roku 1958 pocet zamestnancov firmy Olivetti dosiahol 14 200 v Taliansku a dalších 10 000 zamestnaných v jeho 17 pridružených spolocnostiach po celom svete.
Výrobnú expanziu sprevádzalo i fyzické rozširovanie továrne: v dvoch desatrociach po vojne sa továrenský komplex z dôvodu nasýtenia oblasti prestahoval k via Jervis a na pozemky v okolí Ivrey.
Obrázky:
- Robotníci pri vchode do Olivettiho továrne, tridsiate roky 20. storocia
- Itinerár cesty Adriana Olivettiho po Spojených štátoch, 1925
- Adriano Olivetti (1901 - 1960)
» PDF (6,1Mb)
|
Priemyselná expanzia
Vo fáze expanzie, ktorá trvala od konca pätdesiatych rokov do zaciatku rokov šestdesiatych, sa spolocnosti Olliveti podarilo získat 27 percent svetového trhu s písacími strojmi a 33 percent trhu s pocítacími strojmi. Koniec pätdesiatych rokov znamenal vstup firmy aj do segmentu elektroniky. Avšak v tom istom case došlo aj k oslabeniu spolocnosti. Akvizícia väcšinového podielu vo firme Underwood v roku 1958, svetového lídra v segmente písacích strojov, znamenala pre spolocnost Olivetti neúnosne vysokú mieru financného rizika. Smrt Adriana Olivettiho v roku 1960 bola pre firmu krutým úderom v okamihu, kedy sa usilovala prekonat svoje zadlženie. Prijaté ekonomické opatrenia vychádzali zo stratégie obmedzení výdavkov a z prevodov: najdôležitejším opatrením bol predaj velkej casti výroby elektroniky spolocnosti General Electric. Zaciatok osemdesiatych rokov bol obdobím intenzívnej cinnosti v oblasti telekomunikácií a telematiky, tento trend neskôr podporila aj dohoda podpísaná s americkou spolocnostou AT&T, ktorá v spolocnosti Olivetti kúpila menšinový podiel. Pri nástupe posledných desatrocí sa však vyhliadky pre priemysel v Ivree a v oblasti Canavese ukazujú ako osudne zmenené: velká cast cinnosti sa presunula do oblastí s nižším pracovnými nákladmi, kým ako slubnejšie segmenty sa momentálne ukazujú služby a výskum.
V roku 2002 spolocnost Olivetti pohltil Telecom: táto zmena znamená rozpad firmy.
Obrázky:
- Cast výrobného procesu v osemdesiatych rokoch
- E. Sottsass, A. Macchi Cassia a G. Sowden, Olivetti M20, 1981
» PDF (1,9Mb)
|
|
|
|
