Spolocenstvo - Batovci
Bat'ovany - Partizánske, podobne ako ostatné satelity koncernu Bata, boli od svojho založenia jedným velkým spolocenstvom. Všetci obyvatelia pracovali v jednom podniku, bývali v jednej štvrti v podobných domoch, trávili spolu volný cas. Zväcša išlo o mladých ludí, ktorí sa predtým vyucili v Zlíne a následne sa presídlili do niektorého zo satelitov. Na základe pocitu príslušnosti ku koncernu Bata tak prirodzene vytvorili spolocenstvo. Hovorili im Batovci. Aj postupne prichádzajúci noví obyvatelia cítili výnimocnost tohto spolocenstva a snažili sa nájst v nom svoje miesto. Prosperita podniku, sociálne istoty a nepochybne i výnimocný ráz mesta boli zdrojom hrdosti a pevnej väzby k lokalite i spolocenstvu. Túto klímu zámerne posilnovalo aj vedenie podniku.
Život spolocenstva vo velkej miere podmienoval urbanizmus sídla. Jadrom verejného života každého satelitu Batovho koncernu bolo Námestie práce. Tvorilo spojnicu medzi továrnou a obytnými štvrtami. Každý zamestnanec musel cestou z práce prejst práve cez tento priestor.
» PDF (5,0Mb)
|
Prvou verejnou stavbou v Batovanoch bol Spolocenský dom a hotel (František Kucera, 1939 - 1941). Bol centrom verejného života, organizovali sa v nom spolocenské stretnutia i kultúrne podujatia, bola tu reštaurácia, kaviaren aj kino. Prízemie spolocenského domu zaberali obchody a služby, na 1. poschodí bola reštaurácia a kaviaren s pódiom, 2. poschodie bolo vyhradené ubytovaniu hostí, ale aj dochádzajúcich zamestnancov a manažmentu. Bol tu aj byt riaditela. Konštrukcný základ domu tvoril štandardný modul 6,15 x 6,15 m. Pôvodný elegantný ráz spolocenského domu výrazne poznacila prestavba v osemdesiatych rokoch.
» PDF (4,5Mb)
|
Najvýraznejšou stavbou námestia je Rímsko-katolícky kostol (1937 - 1943). Navrhol ho Vladimír Karfík, ktorý bol klúcovou osobnostou Batovej projekcie. Ešte v roku 1937 navrhol Karfík kostol do moravského Batova (dnes Otrokovice). Ten sa však nerealizoval. Architekt použil tento návrh neskôr ako podklad pre výstavbu kostola v Partizánskom. Pôvodný návrh však prešiel istým vývojom. Podmienila ho jednak zmena lokality, ale aj takmer desatrocie oddelujúce prvý návrh od realizácie. Výsledná podoba kostola je pravdepodobne výsledkom širších európskych vplyvov, ktoré posunuli aj Karfíkov rukopis do expresívnejšej polohy. V kontexte ostatných Karfíkovych sakrálnych stavieb je práve kostol v Partizánskom najvelkolepejší. Jeho dominantné pôsobenie potlacila realizácia výškového obytného domu v strede tohto ústredného mestského priestoru v sedemdesiatych rokoch.
» PDF (8,0Mb)
|
Budova kina (1945) mala uzatvárat námestie na západnej strane a tvorit náprotivok rímskokatolíckemu kostolu. Išlo o pomerne velkorysú stavbu s dvoma sálami. Navrhol ju zlínsky architekt Miroslav Drofa. Na mieste plánovanom pre kino postavili v šestdesiatych rokoch dnešný Kultúrny dom.
» PDF (1,9Mb)
|
Education, Living and Sport
V bezprostrednom susedstve spolocenského domu postavili aj prvý Domov Batovej školy práce, pre chlapcov a oproti nemu, na druhej strane námestia neskôr pribudol druhý Domov pre dievcatá. Obe budovy vychádzajú z modelu zlínskych internátov, ktorých návrh pochádza z roku 1927. Konštrukcný základ tvoril opät štandardný skelet rozmerov 6,15 x 6,15 m. Zatial co poschodia internátu slúžili ubytovaniu, na prízemí bolo spolocenské a obslužné vybavenie.
Budovu školy postavili podla projektu Miroslava Drofu na tom istom námestí v roku 1954. Aj jej konštrukcný základ tvoril skelet 6,15 x 6,15 m.
Štyri objekty slobodární realizovali ako jedny z prvých obytných stavieb v meste. Bývali v nich prvé ženy pracujúce v továrni. Architektonický návrh je modifikáciou prvých slobodární, ktoré postavili v Zlíne v roku 1930.
Napriek tomu, že Batove podniky bol orientované na získanie co najväcších ziskov a sociálne istoty boli najmä úcinným nástrojom na ich dosiahnutie, venovalo vedenie továrne pozornost vzdelaniu, zdraviu a využitiu volného casu svojich zamestnancov. Dobré vzdelanie, zdravotnícka starostlivost a pocit produktívne stráveného volného casu boli predpokladom dobrých pracovných výsledkov. V duchu tejto filozofie staval koncern takmer súcasne s výrobnými halami aj školské, kultúrne a zdravotnícke zariadenia. Sociálne aspekty sa tak stali prirodzenou súcastou Batovho ekonomického programu. V Batovanoch bola kvalitne personálne obsadená nemocnica, spolocenský dom, základné a odborné školy i viaceré športoviská. Podnik vybudoval futbalové ihrisko s tribúnou, tenisové kurty aj letné kúpalisko. Podnietil vznik športového klubu (preslávený bol najmä futbalový a pästiarsky odbor), ochotníckeho divadla, závodnej dychovej hudby i fotografického krúžku. V spolocenskom dome sa usporadúvali koncertné, filmové a divadelné predstavenia, ale aj plesy a ludové zábavy. Pozoruhodnou súcastou života spolocenstva boli podnikové noviny. Dvojtýždenník Budovatel podrobne informoval o živote v meste, ale prinášal aj novinky o koncerne Bata a súcasnej politike. O význame tohto média svedcí aj fakt, že šéfredaktora novín prizývali na dôležité stretnutia vedenia podniku.
Znárodnenie v roku 1948 neznamenalo v živote spolocenstva až takú dramatickú zmenu. Lavicovo orientovanému štátu bol batovský kolektivizmus v podstate blízky. Až silnejúci politický tlak a výrazný prílev nového obyvatelstva v sedemdesiatych rokoch predstavovali koniec tradicných spolocenských väzieb v meste. Dnes, vzhladom na velkost mesta a pocet obyvatelov je bývalé fungovanie spolocenstva nemyslitelné. Avšak batovská minulost je nepochybne aj dnes zdrojom hrdosti a spolupatricnosti obyvatelov Partizánskeho.
» PDF (5,2Mb)
» PDF (3,8Mb)
|
|
|
|
