Strucná história miesta
Koncern Bata bol v tridsiatych rokoch 20. storocia známym a prosperujúcim podnikom. Výroba obuvi, ktorú rozbehol Tomáš Bata úspešne pokracovala a rozšírila sa aj mimo domovského Zlína. Výrobné podniky zakladali jednak na území Ciech a Slovenska, ale aj v zahranicí, napríklad v Chorvátsku (Borovo), Polsku (Chelmek, Otmet), Holandsku (Best), Švajciarsku (Möhlin) ba dokonca aj mimo Európy v USA (Belcamp), Indii (Batanagar) ci Brazílii (Batatuba).
V roku 1931 odkúpila spolocnost Bata kožiarske závody v Bošanoch. Nasledoval Svit - Batizovce, kde sa mali vyrábat syntetické vlákna. Bat´ovany, ako cast Šimonovian boli pokracovaním stratégie budovania centra obuvníckej výroby na Slovensku. Lokalita, ktorú si koncern Bata zvolil zodpovedala dlhodobej stratégií, ktorou bolo situovanie nových výrobných závodov do málo rozvinutých regiónov so silným potenciálom pracovnej sily, s dobrým dopravným napojením (železnica viedla cez Šimonovany už v roku 1896) a perspektívou ovládnutia širšieho územia. V tom období bolo okolie Šimonovian prevažne polnohospodárske s pomerne vysokou nezamestnanostou. Jediným významnejším podnikom bol Salzbergerov velkostatok s liehovarom. Práve ten Jan Bata odkúpil už v roku 1933. O pät rokov neskôr, v lete 1938 zacala výstavba prvej továrenskej haly.
Vzápätí po zaciatku výstavby však došlo k rozdeleniu Ceskoslovenskej republiky a k vzniku samostatného slovenského štátu. To koncernu Bata ciastocne skomplikovalo situáciu, kedže už na Slovensku pôsobil ako zahranicný investor. Jan Bata bol však mimoriadne schopný, pragmatický podnikatel a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody (Bata poskytol slovenskej vláde pôžicku a ona jemu slobodu v podnikaní). Tak zabezpecil závodom v Batovanoch prosperitu na dlhé vojnové roky. Od roku 1939 plynule prebiehala výstavba továrne i ostatných castí novo založeného sídla.
V roku 1948 premenovali obec Šimonovany - Bat´ovany na Bat´ovany a od novembra 1948 je obec mestom. V roku 1948 prebehlo v Ceskoslovensku znárodnenie všetkých výrobných podnikov, medzi nimi aj Batovych obuvníckych závodov v Batovanoch. Stali sa z nich Závody 29. augusta (na pocest výrocia vyhlásenia SNP). 9. 2. 1949 premenovali aj mesto. Z Batovian sa stalo Partizánske. Pätdesiate roky znamenali útlm vo výstavbe mesta. Stavat sa opät zacalo zaciatkom šestdesiatych rokov. Mesto si dodnes uchovalo ráz pôvodného batovského sídla. A to jednak vdaka uvolnenej zástavbe v zeleni, ale aj vzhladom na bezprostrednú priestorovú ale stále i funkcnú zviazanost mesta a výrobného areálu.
» PDF (9,6Mb)
|
Bat´ovany - ideálne priemyselné mesto
Bat´ovany vznikli ako zhmotnenie dobových úvah o ideálnom meste, ktorým 20. storocie mimoriadne prialo. Do budúcnosti zahladení moderní architekti a urbanisti celé storocie produkovali vízie lepšieho sveta. Poprední predstavitelia európskej avantgardy ako Tony Garnier (Une cité industrielle, 1917)), Le Corbusier (Plan Voisin, 1925) ci Nikolaj Milutin (Socgorod, 1930) navrhovali nové modely ludských sídel. Ideálne mesto bolo v predstavách modernistov rozdelené na relatívne samostatné funkcné celky vyhradené práci, bývaniu ci rekreácii. Tak sa mal odstránit negatívny vplyv výroby na bývanie ci zabezpecit nerušený oddych po práci. Úsilie architektov však smerovalo dalej k ozdraveniu vztahov v spolocnosti k modelovaniu lepšieho života moderného cloveka.
Aj v Batovych zlínskych ateliéroch sa už od polovice tridsiatych rokov zaoberali myšlienkou ideálneho priemyselného mesta. Zatial co väcšina avantgardy nemala možnost svoje vízie v praxi uplatnit, projektanti Batovej kancelárie realizovali moderné sny rýchlo a v širokom meradle. Nahromadili tak množstvo teoretických poznatkov i rad praktických skúseností. V roku 1937 dokonca pripravili na vydanie knihu Ideální prumyslové mesto, ktorá však nikdy nevyšla. Napriek tomu boli podla zásad v nej formulovaných navrhnuté tri satelity Batovho koncernu - Bat´ovany, Zruc nad Sázavou a Sezimovo Ústí (obe v Ceskej republike).
Klúcovou osobnostou v procese prípravy regulacného plánu pre Bat´ovany bol Jirí Voženílek. Regulacný plán mesta, podla ktorého sa v roku 1939 zacalo stavat, vychádzal z ideálneho plánu priemyselného mesta pre 5.000 až 15.000 obyvatelov, ktorým sa Voženílek zaoberal už predtým. Základom priestorového usporiadania mesta bolo clenenie jednotlivých funkcií do samostatných celkov v závislosti od svetových strán a smeru prevládajúcich vetrov a uvolnená zástavba solitérov. Areál továrne sa rozprestieral na severnom okraji mesta. Od ostatnej zástavby ho oddeloval pás dopravy a zelene. Súcasne však bol s hlavným verejným priestorom - Námestím práce - spojený širokou komunikáciou, tzv. promenádou. Námestie práce predstavovalo hlavnú kompozicnú i symbolickú os mesta. Tiahlo sa v západo-východnom smere a lemovali ho verejné stavby ako spolocenský dom, radnica, kino, obchodný dom, školy, internáty a kostol. Po oboch stranách námestia sa rozprestierali obytné štvrte. Obytné domy boli usporiadané tak, aby maximálne využívali južnú orientáciu. Južný okraj mesta tvoril areál športovísk. Neoddelitelnou súcastou priestorovej koncepcie bola zelen, v duchu Batovej predstavy "továren a mesto v záhradách". Väcšinu Námestia práce zaberal mestský park. Aj ostatná zástavba bola volne rozložená v zeleni. Partizánske si dodnes zachovalo ráz záhradného mesta. Regulacný plán Batovian niekolko krát mierne modifikovali. Budovatelia mesta sa však Voženílkovej predstavy pridržali až do šestdesiatych rokov. Rozmiestnenie jednotlivých funkcií v meste (nemocnica, dom kultúry, školy, športoviská, bývanie) dodržiavalo pôvodný regulacný plán. Najväcšmi ráz mesta ovplyvnila extenzívna výstavba v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Vtedy vznikli prilahlé panelové sídliská i charakteristické moderné solitéry (nemocnica, nákupné centrá a pod.).
» PDF (8,2Mb)
|
Výroba a práca u Batu
V 20 storocí mohlo mesto vzniknút, aspon podla predstáv moderných architektov, z jediného dôvodu, a tým bol priemysel. Bat´ovany boli takým mestom. Založili ich na "zelenej lúke" ako stroj na prácu a bývanie, parafrázujúc mága moderného hnutia architekta Le Corbusiera. Výroba bola iniciacným i hnacím mechanizmom všetkých satelitov spolocnosti Bata. Jej rytmus podmienoval rytmus života sídla. Od prosperity výroby závisela dalšia výstavba i samotná existencia sídla. Aj v Batovanoch bol výrobný závod alfou i omegou života každého obyvatela. Všetci nejakým spôsobom participovali na výrobe, ci už priamo prácou pri strojoch, alebo vo výstavbe ci službách. Táto závislost sa postupne uvolnovala až koncom pätdesiatych rokov, ked v meste vznikla aj iná výroba a dalšie možnosti zamestnania.
Fenomén Bata nepreslávila len charakteristická architektúra, ale najmä tzv. batizmus, dobre organizovaná efektívna výroba a predaj. Súcastou tohto systému bolo napríklad zavedenie dielenskej samosprávy (jednotlivé dielne fungovali ako samostatné hospodárske jednotky), odmenovanie v podobe úcasti na zisku (pohyblivá zložka mzdy stimulujúca k vyšším pracovným výkonom), uplatnenie podrobného plánovania (pripravovali sa dlhodobé i denné plány výroby, práce, predaja rozvoja a podobne), výstavba vlastnej siete predajní (v roku 1931 bolo vo svete už 2 500 domov Batovych Služieb), stratégia predaja výrobkov za nízke ceny a ich taktické stanovovanie (napr. od roku 1922 všetky ceny koncili císlom 9) a úderná reklama ako významný nástroj na dosiahnutie úspechu systému (v duchu hesla Náš zákazník - náš pán!).
» PDF (3,4Mb)
|
|
|
|
